01 Erotická poviedka: Žltý lístok
Stačí jeden žltý lístok Post-it, aby Mark začal premýšľať, čo sa ho Laura chystá požiadať. Jej požiadavka je prekvapivo jednoduchá: spomaliť, vypnúť a znovu sa navzájom nájsť. Zmyselná erotická poviedka o intimite, pozornosti a túžbe.
Vo veku štyridsaťtri rokov už Mark vedel, že v pätnásťročnom manželstve existuje viacero druhov ticha. Je tu pohodové ticho pri spoločnom čítaní. Unavené ticho na konci dlhého týždňa. Príjemné ticho, keď už vieš, čo ten druhý povie, skôr než to vysloví. A potom je tu ticho, ktoré vytvorí žltý lístok Post-it nalepený na kávovare
Dnes večer. 21:30. Žiadne mobily.
Chcem sa ťa niečo opýtať.
L x
Mark si to prečítal dvakrát.
Potom ešte tretíkrát.
Na Laurinom písme nebolo nič zvláštne. Písala rovnako úhľadne a mierne naklonene ako pri nákupných zoznamoch a pripomienkach. Ale Laura mala štyridsaťjeden, bola natoľko organizovaná, že mala tri kalendáre vždy v súlade, a rozhodne nebola typ, čo píše záhadné odkazy bez dôvodu.
Nechal lístok tam, kde bol, a zvyšok večera sa tváril, že naň nemyslí.
Úplne zlyhal.
Žltý lístok
O 21:28 položil Mark mobil displejom nadol na kuchynskú linku.
O 21:29 ho ešte raz zo zvyku skontroloval, potom sa potichu zasmial sám na sebe a vypol ho.
Dom mal v noci iný nádych, keď už nebolo čo robiť. Žiadna televízia, ktorá by vypĺňala ticho. Žiadny notebook žiariaci na jedálenskom stole. Len tiché bzučanie chladničky a dážď, ktorý nepravidelne klopal na okná.
Laura bola v obývačke pri starom gramofóne, ktorý Mark zdedil po babke. Platňa sa pomaly otáčala pod ihlou a miestnosťou sa niesol teplý, tlmený zvuk.
Prezliekla sa.
Nie nijako nápadne. Práve to ho zaujalo.
Laura mala na sebe mäkký tmavý top a voľné nohavice, vlasy po pleciach mala rozpustené, nie zopnuté dozadu, ako to zvykla robiť po náročnom dni. V jednej ruke držala pohár vína, no podľa všetkého z neho sotva upila.
Mark sa zastavil vo dverách.
„Si tu skoro,“ povedala.
Pozrel na hodiny.
„O dvadsať sekúnd.“
„Podozrivo nadšený.“
„Nechala si mi tajomný odkaz.“
„Napísala som ti šesť slov.“
„Sedem, ak rátaš aj ‚Laura‘ v podpise.“
Venovala mu ten pohľad, pre ktorý sa do nej kedysi zamiloval, napoly pobavený, napoly neveriaci, že niekto môže byť zámerne taký otravný.
Mark si sadol oproti nej.
„Tak dobre,“ povedal. „Pýtaj sa.“
Laura sa pozrela na svoj pohár.
V tej chvíli jeho pobavenie vyprchalo.
Túto ženu poznal. Vedel, ako pije kávu a ktorú stranu postele si vyberá v hoteloch. Vedel, že si vždy pozerá jedálne lístky reštaurácií online ešte pred príchodom a že sa tvári, že jej na narodeninách nezáleží, no pritom si potajomky pamätá všetky cudzie.
Vedel aj to, kedy je nervózna.
„Je všetko v poriadku?“
„Áno.“
„Určite?“
„Mark.“
„Prepáč.“
V kútiku úst jej na chvíľu zahral úsmev.
Potom sa naňho pozrela.
„Niečo chcem.“
Čakal.
Laura palcom prechádzala po stopke pohára.
„A budem znieť smiešne.“
„To znie sľubne.“
„Vidíš? Preto ti nemám hovoriť veci.“
„Nie.“ Naklonil sa dopredu. „Povedz mi to.“
Na chvíľu si ho premerala, či to myslí vážne.
Myslel.
„Nechcem nič nové“
„Nechcem, aby sme robili niečo nové,“ povedala Laura.
Mark zažmurkal.
Zo všetkých možností, ktoré si od nájdenia lístka vymyslel, táto medzi nimi nebola.
„Okej.“
„Viem, že to znie zvláštne.“
„Trochu.“
„Stále mám pocit, že by sme mali niečo vzrušujúce vymyslieť.“ Vo vzduchu urobila prstami úvodzovky. „Niečo naplánovať. Niekam ísť. Niečo kúpiť. Byť spontánni v starostlivo naplánovanom dvojhodinovom okne.“
Mark sa zasmial.
„To na nás sedí.“
„Presne.“
Jej úsmev zmäkol, no neodvrátila pohľad.
„Dnes večer nechcem vzrušenie.“
„Čo teda chceš?“
Laura sa na chvíľu odmlčala.
Keď odpovedala, jej hlas bol tichší.
„Chcem, aby si sa ma dotýkal pomaly.“
Tá veta sa medzi nimi usadila.
Nič na nej nebolo poburujúce. Nič na nej by ho nemalo prekvapiť.
A predsa Mark pocítil, že sa v ňom niečo pohlo.
Laura pokračovala skôr, než stihol odpovedať.
„Nie preto, že potom niekam pôjdeme. Nie preto, že to má viesť k niečomu ďalšiemu. Len…“
Pozrela smerom k oknu.
„Celý deň myslím na to, čo bude ďalej. Čo treba urobiť. Kto čo potrebuje.“
Mark zostal ticho.
„Chcela by som jeden večer, keď nebude žiadne ‚ďalej‘.“
Vtedy to pochopil.
Nie úplne. Možno práve o to išlo.
Celý večer čakal, že Laura bude chcieť niečo veľké, keď v skutočnosti chcela, aby si obaja zmenšili svet.
Aspoň na hodinu.
Len oni dvaja.
„Poď sem,“ povedal.
Laura nadvihla obočie.
„Rozkazovačný.“
„To nebol zámer.“
„Dobre.“
Aj tak vstala.
Keď išla okolo, Mark ju chytil za ruku.
„Laura.“
Pozrela dole.
„Môžeš mi povedať, ak to robím zle.“
„S tým som úplne rátala.“
Usmial sa.
Tu bola.
Pomaly
Spálňa bola teplá a tlmená, osvetlená len malou lampou pri posteli a mäkším svetlom z chodby.
Mark našiel fľaštičku, ktorú otvorili pred mesiacmi a takmer na ňu zabudli. Do dlane si nalial trochu intímneho masážneho oleja a ruky si pošúchal, kým sa chladná tekutina nezahriala o jeho pokožku.
Laura sedela na okraji postele chrbtom k nemu.
Z nejakého dôvodu ho ten známy pohľad znervózňoval.
Dotýkal sa jej tisíckrát.
Ruka na páse, keď sa míňali v kuchyni. Bozk na spánok. Prsty, ktoré sa letmo dotkli, keď si podávali kávu. Automatické drobné dotyky ľudí, ktorí spolu prežili polovicu života.
Ale toto bolo iné.
Toto bola pozornosť.
Dlane mu spočinuli na jej ramenách.
Laura vydýchla.
Mark začal opatrne, nechal ruky kĺzať od zátylku k ramenám a späť.
Cítil, kde v tele nosí celý týždeň. Napätie tesne pod krkom. Ako má jedno rameno trochu vyššie než druhé.
„Príliš silno?“
„Nie.“
Zatlačil o niečo viac.
„Takto?“
„Lepšie.“
Usmial sa, aj keď ho nevidela.
Niekoľko minút ani jeden neprehovoril.
Dážď ďalej bubnoval na okno. Platňa dole už dohrala a zostalo len tiché, opakujúce sa klikanie ihly.
Markove palce kreslili pomalé krúžky po Lauriných ramenách. Prešiel nižšie po jej hornej časti chrbta, potom sa vrátil k šiji, keď sa do jeho rúk takmer nebadane oprela.
Všimol si to.
O to dnes večer išlo.
Všimnúť si.
Laura sklonila hlavu dopredu, keď jej prstami jemne prechádzal po svaloch pri krku.
„Vieš, že si v tom vlastne celkom dobrý?“ povedala.
„Po pätnástich rokoch sa konečne dočkám uznania.“
„Nekaz to.“
„Prepáč.“
Jej ramená sa pohli v tichom smiechu.
Mark opäť spomalil.
Jeho ruky teraz prechádzali po jej ramenách až k zápästiam. Vzal jej ruku a palcom jej masíroval dlaň.
Laura mierne otočila hlavu.
„Moju ruku?“
„Tvoja ruka tu robí polovicu práce.“
„Len polovicu?“
„Chcel som si zachovať povesť.“
Tentoraz sa zasmiala naozaj.
Je zvláštne, ako mu ten zvuk chýbal, aj keď nikdy nebol čas, keď by ho nebolo.
Možno na to, aby ti niekto chýbal, netreba vždy vzdialenosť.
Niekedy môže sedieť vedľa teba každý večer.
Dnes večer nešlo o hľadanie niečoho nového. Išlo o to venovať pozornosť tomu, čo je známe.
Mark vzal jej druhú ruku.
Tentoraz mu ju Laura nechala chvíľu podržať, než dlaňou prešla na jeho a preplietla ich prsty.
V tom geste nebolo nič dramatické.
Aj tak to cítil v celom tele.
Sklonil sa a pobozkal ju tam, kde sa jej krk stretáva s ramenom.
Laura stuhla.
Mark okamžite prestal.
„V poriadku?“
Otočila sa k nemu.
„Áno.“
Potom, po chvíli:
„Ešte raz.“
Pobozkal ju na to isté miesto.
Pomalšie.
Laura zatvorila oči.
Markova ruka jemne spočinula na jej páse. Cítil jej teplo cez látku pod dlaňou.
Oprela sa oňho.
Toto je Laura.
Nie tá, čo robí zoznam na zajtra. Nie tá, čo sa pýta, či odpovedal na mail alebo nezabudol na termín.
Laura.
S malým bodnutím si uvedomil, že možno ho žiadala, aby videl ten rozdiel, pretože sa o to snažila aj ona sama.
Mark ju ešte raz pobozkal na rameno.
„Na čo myslíš?“ spýtala sa.
„Nebezpečná otázka.“
„Odpovedz.“
Zaváhal.
„Že o tebe viem smiešne veľa vecí.“
Laura jedno oko pootvorila.
„Romantické.“
„Ešte som neskončil.“
„Pokračuj.“
„Viem presne, ako máš rada kávu. Viem, že posledných desať minút filmu nepozeráš, ak máš podozrenie, že pes zomrie.“
„To je základ sebazáchovy.“
„Viem, že sa tváriš, že mi nekradneš ponožky.“
„Tvoje dôkazy sú len nepriamé.“
„Ale niekedy mám pocit, že poznám všetky praktické veci o tebe lepšie než tie malé.“
Laurina tvár sa zmenila.
„Aké malé veci?“
Mark jej pomaly prešiel palcom po chrbte ruky.
„Napríklad či sa ti stále páči, keď ťa tu bozkávam.“
Dotkol sa tesne pod jej uchom.
Laura sa ticho nadýchla.
„To sa nezmenilo.“
„Užitočná informácia.“
„Mohol by si si urobiť tabuľku.“
„Neskúšaj ma.“
Teraz sa k nemu otočila úplne.
Niekoľko sekúnd sa ani jeden nepohol.
Mark si všimol jemné vrásky v kútikoch jej očí. Uvoľnený pramienok tmavoblond vlasov na líci. Drobné úsmevy, ktoré sa mu snažila zatajiť.
Jej tvár miloval teraz viac než vtedy, keď sa spoznali, hoci už to nebola tá istá tvár.
Možno práve v tom ľudia robia chybu, keď hovoria, že chcú všetko ako na začiatku.
On nechcel začiatok.
Chcel túto ženu.
Teraz.
Laura mu položila ruku na zátylok.
„Môžeš ma pobozkať, vieš o tom?“
„Budoval som napätie.“
„Príliš si to premýšľal.“
„Možno.“
Priblížila si ho k sebe.
Ich prvý bozk bol taký jemný, že sa Mark usmial priamo na jej perách.
Laura to cítila.
„Čo je?“
„Nič.“
„Usmievaš sa.“
„Môžem.“
„Veľmi rušivé.“
Pobozkala ho znova, skôr než stihol odpovedať.
Tentoraz sa ani jeden nesmial.
Jej prsty mu vbehli do vlasov. Jeho ruka spočívala na jej krížoch, držal ju blízko, ale neťahal.
Bozk sa prehlboval pomaly, bez náhlenia.
Nemali kam ísť.
Žiadne ‚ďalej‘.
Keď sa napokon od seba odtiahli, Laura zostala tak blízko, že sa jej čelo opieralo o jeho.
„Toto,“ zašepkala.
„Toto?“
„Toto som myslela.“
Mark ju pobozkal do kútika úst.
„To si mohla napísať aj na ten lístok.“
„A pripraviť sa o pohľad na teba, ako sa štyri hodiny trápiš?“
Zazrel na ňu.
„Ty si si to užívala.“
„Trochu.“
„Krutá žena.“
Laura sa usmiala a pritiahla si ho späť k sebe.
Svetlo zostalo ešte chvíľu zapnuté.
Potom už nie.
Budúci piatok
Oveľa neskôr šiel Mark dole po vodu.
Dom bol stále tichý, ale už nepôsobil prázdne.
Na linke zostal žltý lístok vedľa kávovaru.
Vzal ho a znovu si prečítal Laurin odkaz.
Potom otvoril zásuvku pod telefónom.
Vo vnútri bola kopa lístkov.
Samozrejme žltých.
Mark si jeden vzal a chvíľu tam stál s perom v ruke.
Zhora počul, ako sa Laura pohybuje.
Usmial sa a napísal štyri slová.
Potom lístok prilepil na gramofón, aby ho ráno našla.
Budúci piatok.
Som na rade ja.
M x
Zhasol dole svetlo a vrátil sa k nej.
Inšpirovalo ťa toto rozprávanie
Chceš si vytvoriť vlastný pomalý večer vo dvojici? Objav intímne masážne oleje a gély a nechaj zvyšok večera plynúť vlastným tempom.
