02 Erotická poviedka: Prvá výzva
Jeden zložený lístok, jedno spoločné rozhodnutie a otázka, na ktorú Daniel ešte nebol pripravený. Prvá výzva Sophie a Daniela ich zavedie na nečakane intímne miesto. Vášnivá erotická poviedka o zvedavosti, dôvere a túžbe.
Daniel ledva stihol vojsť do bytu a už mala Sophie ruky okolo jeho krku. Jeden zložený lístok im mal priniesť niečo nové na vyskúšanie. Namiesto toho im dovolil konečne povedať, po čom túžia, a čakanie sa stalo takmer nemožným.
Pred výzvou
Daniel strávil dvanásť hodín v horúcej kuchyni a keď konečne vyšiel po schodoch do ich bytu, chcel presne tri veci: sprchu, niečo studené na pitie a Sophie.
Nie nutne v tomto poradí.
Dvere otvoril krátko po jedenástej a našiel ju bosú v kuchyni, ako stojí pri linke s pohárom vody v ruke.
Sophie zdvihla pohľad.
„Meškáš.“
Daniel hodil kľúče do misky pri dverách.
„Aj tebe ahoj.“
„Začínala som si myslieť, že si ťa tá tvoja reštaurácia adoptovala.“
Bez odpovede prešiel kuchyňou až k nej.
Sophie sa stále usmievala, keď ju objal okolo pása.
„Daniel –“
Pobozkal ju.
Zvyšok jej vety sa stratil v jeho ústach.
V tridsiatich jeden rokoch už Daniel vedel, kedy Sophie túži po podpichovaní a kedy chce, aby prestal rozprávať. Po dvoch rokoch spolu to väčšinou dokázal rozoznať.
Dnes večer mu omotala ruky okolo krku skôr, než by musel hádať.
Pobozkal ju znova, tentoraz pomalšie, jednou rukou jej vbehol do krátkych tmavých vlasov vzadu na hlave.
Sophie mala jemnú príchuť mäty.
Daniel stále voňal ako kuchyňa, čisté mydlo pod rozmarínom, horúčava a jemný závan dymu, ktorý sa na kuchárov lepí, nech si ruky umývajú akokoľvek často.
Sophie sa k nemu aj tak pritlačila bližšie.
„Chýbal som ti?“ zašepkala.
„Trochu.“
Jemne ho uhryzla do spodnej pery.
„Klamár.“
Daniel jej pevnejšie zovrel pás.
A potom ju jedným pohybom vysadil na kuchynskú linku.
Sophie sa prekvapene zasmiala a okamžite mu obmotala nohy okolo bokov.
„Lepšie,“ povedal.
„Omnoho.“
Prstami mu prechádzala po zátylku, kým ju bozkával do kútika úst a potom pod líniu sánky.
Jej smiech sa zmenil na tichý výdych.
„Vieš,“ povedala, „mala som plán na tvoj návrat domov.“
Daniel ju pobozkal pod ucho na teplú pokožku.
„Zruš ho.“
„Ešte si ho nepočul.“
„Netreba.“
„Sebavedomý.“
Trochu sa odtiahol, aby sa jej pozrel do očí.
Sophie mala dvadsaťosem, pehy, bola bosá a mala na sebe jednu z jeho starých košieľ s vyhrnutými rukávmi. Nebolo na tom nič zámerne zvodné.
Práve to to robilo horšie.
Alebo lepšie.
Určite lepšie.
„Aký bol ten plán?“ spýtal sa.
Sophie sa pozrela ponad jeho plece.
Daniel sledoval jej pohľad.
Na stole stála nádoba s výzvami.
Pozrel sa späť na ňu.
„Nie.“
„Áno.“
„Práve som odmakal dvanásť hodín.“
„Pred tridsiatimi sekundami si vyzeral plný energie.“
Daniel sa zasmial.
Sophie ho jemne odstrčila a zoskočila z linky.
„Jeden lístok.“
„Sophie.“
„Jeden.“
Zobrala nádobu zo stola a podržala ju medzi nimi.
„Alebo sa bojíš?“
Daniel prekvapene zdvihol obočie.
„To je pod pás.“
„Ale funguje to.“
Vzal jej nádobu z ruky.
„Dobre.“
Sophie sa usmiala.
„Ty ťaháš.“
„Prečo ja?“
„Lebo som dnes štedrá.“
„Podozrivé.“
Daniel strčil ruku do nádoby.
Vo vnútri bolo desiatky zložených papierikov, ktoré napísali pred pár týždňami počas daždivého nedeľného popoludnia, keď Sophie vyhlásila, že sú až príliš dobrí v objednávaní jedla a pozeraní stále tých istých seriálov v posteli.
Niektoré výzvy boli nevinné.
Niektoré nie.
Daniel jeden vytiahol.
Sophie sa naklonila tak blízko, aby si ho prečítala s ním.
Vyberte niečo, čo ste obaja ešte nikdy neskúsili. Vyberte to spolu. Skúste to spolu.
Chvíľu ani jeden neprehovoril.
Potom Sophie zdvihla pohľad.
Zase ten úsmev.
Daniel ho poznal až príliš dobre na to, aby nevedel, že je zle.
„Ty si to napísala.“
„Vieš to dokázať?“
„Je tam tvoj rukopis.“
„To je len nepriamy dôkaz.“
Daniel držal lístok medzi dvoma prstami.
„Na čo si pri tom myslela, keď si to písala?“
Sophie pristúpila bližšie.
„Dúfala som, že to spolu zistíme.“
Prsty jej vklzli za pás jeho nohavíc, neťahala, len ich tam nechala.
Daniel sa pozrel na jej ruku.
A potom na ňu.
„Opatrne.“
„Prečo?“
„Lebo ak budeš pokračovať, ďalej ako kuchyňu sa nedostaneme.“
Sophie sa pomaly usmiala.
„Možno to ani nebolo v pláne.“
Výzva im mala priniesť niečo nové na vyskúšanie. Ani jeden z nich nečakal, že samotný výber sa stane súčasťou predohry.
Povedz, čo chceš
Dostali sa až na gauč.
Takmer.
Sophie otvorila notebook, zatiaľ čo Daniel si sadol vedľa nej a jednu ruku položil na operadlo za jej ramenami.
„Pravidlá,“ povedala.
„Teraz máme pravidlá?“
„Jedno. Ani jeden z nás nesúhlasí len preto, že sa to páči tomu druhému.“
Daniel prikývol.
„Férové.“
„Dve. Obaja máme právo veta.“
„Súhlasím.“
Sophie naňho pozrela.
„Tri. Žiadne predstieranie, že si niečo už skúšal, keď nie.“
„To by som nikdy neurobil.“
„Adamovi si hodinu tvrdil, že rozumieš prírodnému vínu.“
„To je úplne iné.“
Sophie sa zasmiala a začala rolovať.
Prvé minúty boli najmä o vtipoch.
Príliš veľa.
Príliš komplikované.
Absolútne nie.
Možno.
Potom sa Sophiene prsty zastavili.
Daniel zmenu vycítil skôr, než videl, na čo sa pozerá.
Vibrátor pre páry.
Jednoduchý. Intímny. Navrhnutý tak, aby sa stal súčasťou toho, čo už spolu robia, nie aby to nahradil.
Sophie si prezerala obrazovku.
Daniel si prezeral Sophie.
„Ten ťa zaujal.“
Pozrela naňho.
„Možno.“
„To nie je odpoveď.“
„Dnes si nejaký náročný.“
Daniel natiahol ruku a notebook napoly zatvoril.
„Zabudni na obrazovku.“
Sophie zažmurkala.
„Čo?“
„Povedz mi.“
„Povedať čo?“
Naklonil sa k nej.
„Na čo myslíš.“
Tá otázka zmenila atmosféru medzi nimi.
Sophie ho celý večer len podpichovala. Teraz, prvýkrát, zaváhala.
Daniel si to všimol.
Páčilo sa mu to viac, než by malo.
„No tak,“ povedal ticho. „Tá výzva je tvoja.“
„Zjavne.“
„Tak mi povedz.“
Ešte sekundu sa naňho dívala.
Potom jej pohľad skĺzol na jeho ústa.
„Predstavovala som si, ako ho spolu používame.“
„To je jasné.“
Sophie prižmúrila oči.
„Chceš odpoveď, alebo nie?“
„Chcem tú odpoveď, ktorej sa vyhýbaš.“
Líca jej mierne očerveneli.
To ho prekvapilo.
Sophie bola zvyčajne tá, ktorá veci povedala prvá a riešila následky až potom.
Daniel jej pomaly prešiel palcom po vnútornej strane zápästia.
„Ako by to prebiehalo podľa teba?“
Nadýchla sa.
„Chceš detaily?“
„Veľmi.“
Sophie sa k nemu priblížila, až sa im dotkli kolená.
„Dobre.“
Znížila hlas.
„Najskôr by si bol opatrný.“
Daniel sa usmial.
„To znie rozumne.“
„Až príliš opatrný.“
„Prosím?“
„Každé dve sekundy by si sledoval moju tvár, či to robíš správne.“
„To sa volá pozornosť.“
„To sa volá premýšľanie nad každým detailom.“
Danielova ruka prešla z jej zápästia na stehno.
„A čo by si s tým urobila?“
Sophie sa pozrela na jeho ruku.
Potom naňho.
„Prinútila by som ťa prestať premýšľať.“
Jeho prsty ju pevnejšie zovreli.
„Ako?“
Naklonila sa tak blízko, že sa jej ústa dotkli jeho ucha.
„Povedala by som ti presne, čo chcem.“
Danielom prebehla vlna horúčavy.
Otočil hlavu.
Ich ústa boli len pár centimetrov od seba.
„Sprav to znova.“
„Čo?“
„Povedz niečo, čo chceš.“
Sophien úsmev sa zmenil na oveľa vážnejší.
„Chcem, aby si ma pobozkal.“
Daniel to urobil.
Tentoraz v tom nebolo žiadne podpichovanie.
Chytil ju za zátylok a pritiahol si ju k sebe. Sophie sa presunula na gauči, jedno koleno jej prešlo cez jeho stehno a notebook niekam zmizol.
Ruky jej vbehli pod jeho košeľu.
Jeho ruky skončili na jej páse.
Keď jeho prsty našli teplú pokožku pod okrajom jej topu, Sophie prerušila bozk len na to, aby sa nadýchla.
„Chcem tvoje ruky presne tam.“
Daniel sa usmial do jej úst.
„Vidíš? Učíš sa.“
„Nekaz to.“
Znova ju pobozkal.
Na pár minút na výzvu zabudli.
Vnímal len váhu Sophie na sebe, jej prsty vo vlasoch a čoraz väčší problém si spomenúť, prečo vlastne otvárali notebook.
Nakoniec to bola Sophie, kto sa odtiahol.
Jej pery boli začervenané.
„Mali by sme niečo vybrať.“
„Ja som si už vybral.“
„Daniel.“
„Teba.“
Zostala naňho civieť.
„To bolo hrozné.“
„Ale fungovalo to.“
Usmievala sa, keď ho znova pobozkala.
Hračku objednali o päť minút neskôr.
Ani jeden sa neobťažoval predstierať, že rozhodovanie bolo dôkladné.
Čakanie bolo horšie
Balík dorazil o dva dni neskôr.
Daniel bol v polovici večernej zmeny, keď mu vrecko zavibroval mobil.
Pozrel sa naň v tichom kúte pri sklade.
Sophie poslala jednu fotku.
Neotvorený balík ležal uprostred ich postele.
Nič iné nebolo vidieť.
Pod ním boli tri slová.
Nezdrž sa.
Daniel sa na správu zahľadel.
A napísal:
Dnes si nejaká rozkazovačná?
Tri bodky sa objavili takmer okamžite.
Zdalo sa, že ti to vyhovuje.
Mobil odložil s úsmevom.
Zvyšok zmeny bol utrpením.
Nie preto, že by nevedel, čo sa stane.
Ale preto, že už to vedel.
Alebo si to aspoň predstavoval už štyridsaťosem hodín.
Sophiena spoveď na gauči mu stále znela v hlave.
Povedala by som ti presne, čo chcem.
Kým sa dostal domov, premýšľal nad tou vetou oveľa viac, než je zdravé pre človeka, ktorý pracuje s nožmi a vriacimi hrncami.
Odomkol dvere.
Byt bol tichý.
„Soph?“
„V kuchyni.“
Daniel sa pre seba usmial.
Samozrejme.
Našiel ju opretú o tú istú linku, kde ju pred dvoma dňami vysadil.
Tentoraz bola prezlečená.
Čierna košieľka. Holé nohy. Jeho pohľad po nich skĺzol skôr, než by to stihol zamaskovať.
Sophie si to všimla.
„Ahoj.“
Daniel za sebou zatvoril dvere.
„Ahoj.“
Malá škatuľka ležala na linke vedľa nej.
Ani jeden sa na ňu nepozrel.
Daniel prešiel kuchyňou.
„Dlhá šichta?“
„Veľmi.“
„Hladný?“
„Nie na jedlo.“
Sophie sa ticho zasmiala.
Potom k nej Daniel pristúpil.
Oboma rukami ju chytil za pás a vysadil na linku presne ako pred dvoma dňami.
Tentoraz bola Sophie pripravená.
Nohy mu okamžite obmotala okolo bokov.
„Niekto je netrpezlivý.“
„Povedala si, aby som nechodil neskoro.“
Daniel ju pobozkal skôr, než stihla odpovedať.
Sophie ho chytila za košeľu a pritiahla si ho bližšie.
Bozk sa rýchlo prehĺbil.
Danielova ruka skĺzla po jej stehne, zastavil sa, keď Sophie prudko vydýchla.
Spomalil.
„Tu?“
„Áno.“
Odpovedala okamžite.
Daniel ju pobozkal na krk.
Sophie zaklonila hlavu, aby mu dala viac priestoru.
Cítil jej pulz pod perami.
„Daniel.“
„Hm?“
„Spálňa.“
Trochu sa odtiahol.
„To znelo ako rozkaz.“
„Bol to rozkaz.“
Pozrel sa jej do očí.
„Dobre.“
Zložil ju z linky.
Sophie ho chytila za ruku.
Škatuľku nechali na linke.
Prešli len tri kroky chodbou, keď si ju Daniel pritiahol späť a znova ju pobozkal.
Sophie sa zasmiala do jeho úst.
„Týmto tempom tam nikdy nedôjdeme.“
„Ty si začala.“
„Pred dvoma dňami.“
„Presne tak.“
Keď sa konečne dostali do spálne, skúšanie niečoho nového už nebolo to najvzrušujúcejšie. Najviac ich vzrušovala túžba po sebe navzájom.
Povedz mi, čo chceš
Sophie si sadla na okraj postele, kým Daniel išiel po škatuľku.
Keď sa vrátil, sledovala ho.
Tentoraz už neprovokovala.
Len čakala.
Daniel položil škatuľku vedľa nej.
„Stále chceš?“
„Áno.“
„Nervózna?“
Sophie sa zamyslela.
„Trochu.“
„Aj ja.“
„Naozaj?“
Venoval jej pohľad.
„Neznieš tak spokojne.“
„Páči sa mi, že nie si tajne expert na všetko.“
„Som kuchár. My sme špecialisti na predstieranie.“
Sophie sa usmiala.
Daniel otvoril škatuľku.
Hračka bola na dotyk hladká a mierne chladná.
Keď ticho zavrčala, Sophie sa na ňu pozrela.
Potom na Daniela.
„Dobre.“
„Dobre akože super, alebo dobre akože desím sa?“
„Dobre, pobozkaj ma, kým aj ja nezačnem priveľa premýšľať.“
To stačilo.
Daniel odložil hračku nabok a postavil sa medzi jej kolená.
Prstami jej nadvihol bradu.
„Pozri sa na mňa.“
Sophie poslúchla.
„Ak budeš chcieť spomaliť, povedz mi.“
Prikývla.
„Ak budeš chcieť, aby som prestal –“
„Poviem ti.“
„Dobre.“
Sophie mu siahla na opasok.
„A teraz môžeš byť na chvíľu nezodpovedný?“
Daniel sa zasmial.
„Nič nesľubujem.“
Prstami rozopla prvý gombík na jeho košeli.
Potom ďalší.
Daniel ju sledoval.
„Myslel som, že chceš, aby som prestal premýšľať.“
„Chcem.“
„Ale robíš to ťažké.“
„Dobre.“
Stiahla mu košeľu z pliec.
Daniel ju chytil za zátylok a vtiahol do ďalšieho bozku.
Cítil jej ruky na hrudi, potom na bruchu. Známé ruky. Známé telo. Ale úplne nový druh očakávania.
Jeho ústa sa presunuli na jej krk.
Sophie vzdychla a chytila ho za plece.
„Nesúr to.“
Daniel okamžite zastal.
A potom sa usmial do jej pokožky.
„Tak, to je ono.“
„Čo?“
„Ako mi hovoríš, čo presne chceš.“
Sophie otvorila oči.
„Páčilo sa ti to, však?“
„Viac, než som čakal.“
Prstami mu vbehla do vlasov.
„Tak pomalšie.“
Daniel poslúchol.
Bozkával jej rameno. Jamku pod kľúčnou kosťou. Teplú pokožku, ktorú odhalil, keď jej jemne odsunul ramienko košieľky.
Kým sa Sophie položila na matrac, jej dych sa zmenil.
Daniel si to všimol.
Samozrejme, že si to všimol.
Aj Sophie si všimla, že si to všimol.
„Zase na mňa pozeráš ako na soufflé.“
„Ako čo?“
„Sleduješ ma ako dezert.“
Daniel sa zasmial.
„To je urážka pre nás oboch.“
Sophie si ho pritiahol k sebe.
„Poď sem.“
Humor zmizol, len čo sa ich ústa znova stretli.
Danielova ruka prešla po línii jej pása a cez bok.
Sophie sa k nemu pritlačila ešte viac.
Jej reakciu cítil skôr, než ju počul.
Jemné zachvenie v jej dychu.
Stiahnutie prstov na jeho chrbte.
Daniel siahol po hračke.
„Pripravená?“
Sophie mu pozrela do očí.
„Áno.“
Prvý dotyk ich oboch zastavil.
Nie preto, že by niečo bolo zle.
Ale preto, že to bolo nové.
Sophie prudko vydýchla.
Danielova pozornosť sa okamžite uprela na jej tvár.
„Príliš?“
„Nie.“
Chytila ho za zápästie.
„Zostaň tam.“
Daniel poslúchol.
Tiché vibrovanie vyplnilo priestor medzi nimi.
Sophie zatvorila oči.
Daniel ju bozkával na krk, pohyboval sa pomaly a počúval každý zmenu v jej dychu.
„Daniel.“
„Povedz mi.“
„Trochu viac.“
Upravil sa.
Sophie mu silnejšie zovrela ruku.
„Áno.“
To jediné slovo v ňom vyvolalo vlnu túžby.
Daniel ju pobozkal vášnivejšie.
Jej ruky ho objali okolo ramien a pritiahli si ho k sebe.
Hračka bola stále nová.
Všetko ostatné nie.
Poznal chuť jej úst. Krivku bokov pod svojimi rukami. Miesta na krku, ktoré ju nútili pritiahnuť si ho bližšie.
Neznámy pocit nič z toho nenahradil. Len to všetko zvýraznil.
Sophie sa pod ním pohla.
„Počkaj.“
Daniel okamžite zastal.
Siahla po hračke.
„Teraz ja.“
Daniel zdvihol obočie.
„Preberáš kontrolu?“
„Vadí ti to?“
„Ani trochu.“
Sophie ho jemne odstrčila.
Daniel sa nechal prevrátiť na chrbát.
Sophie si naňho sadla.
Chvíľu tam len sedela a pozerala sa naňho.
Daniel jej položil ruky na boky.
„Čo je?“
„Nič.“
„To je tvoja tvár, keď niečo nie je nič.“
Sophie sa usmiala.
„Predstavovala som si to.“
„Na gauči?“
„Možno.“
Naklonila sa tak, že jej ústa boli tesne pri jeho.
„Ale v mojej verzii si menej rozprával.“
Daniel ju pobozkal skôr, než to stihla dopovedať.
Sophie sa zasmiala do jeho úst, ale smiech zmizol, len čo sa pohla proti nemu.
Daniel ju pevnejšie chytil za boky.
Na chvíľu mu oprela čelo o čelo.
„To je...“
Zastavila sa.
„Dobre?“
„Nebuď namyslený.“
„To sa nedá.“
Sophie sa znovu pohla.
Daniel prestal žartovať.
Aj ona.
Nálada sa okamžite zmenila.
Z hravej na hladnú.
Zo zvedavej na sústredenú.
Sophie mu bozkávala krk, zatiaľ čo Danielove ruky jej pomaly prechádzali po chrbte.
Natiahla sa k nočnému stolíku a vzala lubrikačný gél na vodnej báze, ktorý tam nechali.
Daniel ju sledoval.
„Pripravená.“
„Mala som dva dni.“
„Nebezpečne veľa času na plánovanie.“
Sophie fľaštičku položila späť.
„Menej rozprávania.“
Danielov úsmev sa vrátil.
„Zase tá tvoja rozkazovačnosť.“
Sophie sa na ňom pohla zámerne.
Jeho odpoveď sa stratila.
Sophie sa naňho pozrela.
„Lepšie.“
Daniel ju chytil okolo pása a opatrne ich prevrátil, aby bol teraz hore on.
Sophie sa prekvapene zasmiala.
„Aha.“
„Teraz ja.“
V očiach jej zaiskrilo.
„Čakala som, kedy to povieš.“
Daniel ju pobozkal.
Teraz v tom bolo viac naliehavosti.
Viac istoty.
Jeho predchádzajúca neistota sa niekde medzi Sophiinými pokynmi a jej pohľadom zhora úplne vytratila.
Nemusel nič hrať.
Stačilo byť s ňou.
Vnímať.
Počúvať.
Reagovať.
Daniel sa priblížil a Sophie ho bez váhania prijala.
Keď do nej vošiel, obaja na chvíľu znehybneli.
Nový pocit vibrácie medzi nimi spôsobil, že Sophie prudko vydýchla.
Daniel jej oprel čelo o čelo.
„Stále dobré?“
Ruky mu prešla po chrbte.
„Veľmi.“
Znova sa pohol.
Pomaly.
Sophie vydýchla do jeho úst.
„Ešte.“
Daniel jej vyhovel.
Ich rytmus sa postupne zrýchľoval.
Známé pohyby, ale s novým pocitom.
Sophie ho jednou nohou objala a pritiahla si ho bližšie.
Daniel ju bozkával na rameno, potom na ústa, a cítil, ako jej telo pod jeho rukami reaguje.
„Nespomaľuj,“ zašepkala.
Nespomalil.
Posteľ sa pod nimi pohla.
Sophiin dych sa zrýchlil.
Prsty mu zatínala do ramien a vychádzala mu v ústrety každým pohybom.
Túto chvíľu si počas šichty predstavoval až príliš často.
Ani v jednej predstave však Sophie naňho nepozerala tak, ako teraz.
Otvorene.
Začervenaná.
Úplne prítomná.
„Pozri sa na mňa,“ povedal Daniel.
Oči otvorila.
Intenzita jej pohľadu mu skoro narušila rytmus.
Sophie mu položila ruku na tvár.
„Nezastavuj.“
Daniel jej pobozkal dlaň.
Potom ústa.
Napätie v Sophiinom tele rýchlo rástlo.
Cítil to v tom, ako sa proti nemu pohybovala, v zrýchlenom dychu medzi bozkami, v tichých zvukoch, ktoré už neskrývala.
„Daniel –“
„Som tu.“
Jej ruky ho pevne zovreli.
„Presne tam.“
Zostal presne tam, kde ho chcela.
Na niekoľko sekúnd sa všetko zúžilo len na horúčavu, pohyb a malý priestor medzi ich tvárami.
Potom Sophie pod ním vyvrcholila.
Jej telo sa okolo neho naplo, keď si tvár schovala do jeho krku a dýchala mu meno do pokožky.
Daniel ju držal počas toho.
Nezastavil.
Nesúril.
Len nasledoval rytmus, ktorý si vyžiadala, až kým jej zovretie pomaly nepoľavilo.
Ešte chvíľu ležala pod ním so zatvorenými očami.
Daniel ju pobozkal do kútika úst.
„Si v poriadku?“
Jedno oko otvorila.
„Ak mi dáš hodnotiť svoj výkon, odchádzam.“
Zasmial sa.
Sophie si ho pritiahla späť.
„Ešte s tebou nekončím.“
To mu úsmev z tváre zmietlo.
„Nie?“
„Nie.“
Znova ho pobozkala.
Daniel pocítil, ako sa iskra okamžite vrátila.
Druhýkrát už nebolo žiadne váhanie.
Ďalší lístok
Oveľa neskôr ležala Sophie napoly na Danielovej hrudi pod prikrývkou.
V izbe sa ochladilo.
Ich dych sa konečne upokojil.
Daniel jej pomaly prechádzal prstami po chrbte.
Sophie mu kreslila krúžky po rebrách.
„No,“ povedala.
„No?“
„Nádoba zostáva.“
Daniel sa zasmial.
„To už nebolo jasné?“
„Bola som pripravená prehodnotiť systém.“
„Veľmi profesionálne.“
Zdvihla hlavu.
„Vieš, čo ma prekvapilo?“
„Že som prirodzený talent?“
„Tvoja skromnosť.“
Daniel sa usmial.
Sophie si oprela bradu o jeho hruď.
„Že sme o tom hovorili.“
Jeho úsmev trochu pohasol.
„Hej.“
„Myslela som, že vybrať niečo bude trápne.“
„Aj bolo.“
„Možno tri minúty.“
„Štyri.“
„A potom si ma začal vypočúvať.“
„To vypočúvanie sa ti páčilo.“
Sophie sa zamyslela.
„Páčilo sa mi ti to hovoriť.“
Danielova ruka sa jej zastavila na chrbte.
Aj on nečakal, že práve to ho prekvapí najviac.
Hračka bola vzrušujúca.
Sex bol ešte lepší.
Ale najviac mu v hlave zostala Sophie sediaca vedľa neho na gauči a priznávajúca, čo si predstavovala.
A ako veľmi chcel počuť ešte viac.
Možno skúšať niečo nové nie je o tom, že potrebuješ viac. Možno je to o tom, koľko toho ešte môžete povedať.
Sophie sa pozrela smerom k zásuvke.
Nádoba s výzvami stála v tieni.
„Budúci týždeň,“ povedala.
Daniel sledoval jej pohľad.
„Prečo čakať?“
Otočila sa späť k nemu.
„Myslíš to vážne?“
Daniel sa spod nej vysunul.
„Úplne.“
„Daniel.“
Už prechádzal spálňou.
Sophie sa posadila a prikrývku si pritisla k telu.
„Odmakal si dvanásť hodín.“
Vzal nádobu.
„Zjavne som sa zotavil.“
Daniel sa vrátil k posteli a položil ju medzi nich.
Sophie sa na nádobu pozrela.
Potom naňho.
„Jeden lístok.“
Usmial sa.
„Jeden lístok.“
Daniel siahol dnu.
Tentoraz už nezaváhal.
Rozložil lístok.
Sophie sledovala jeho tvár.
„Čo tam je?“
Daniel sa na ňu pozrel.
Potom na čiernu masku na spanie zavesenú na čele postele.
Jeho úsmev spôsobil, že Sophiine oči sa rozšírili.
„Zavri oči.“
Inšpirované touto poviedkou
Chceš spolu objavovať niečo nové? Pozri si vibrátory pre páry a lubrikačné gély na vodnej báze na lovesexshop.sk.
Stačí jeden žltý lístok Post-it, aby Mark začal premýšľať, čo sa ho Laura chystá požiadať. Jej požiadavka je prekvapivo jednoduchá: spomaliť, vypnúť a znovu sa navzájom nájsť. Zmyselná erotická poviedka o intimite, pozornosti a túžbe.
