04 Erotická poviedka: Žiadne sľuby na dnešnú noc
Po záverečnej Claire a Jonas konečne nahlas vyslovia to, čo medzi nimi už týždne rastie. Claire má jasno: nesľubuje nič viac než dnešnú noc, okrem toho, že sa rozhodne nebude krotiť. Horúca erotická poviedka o sebavedomí, chémii a túžbe.
Claire flirtovala s Jonasom už dosť dlho na to, aby presne vedela, čo znamenajú jeho ticho. Ako vždy po doručení ostával o päť minút dlhšie, než bolo treba. Ako ju sledoval očami, keď prechádzala cez bar. Ten polovičný úsmev, ktorý jej venoval vždy, keď ho pri tom prichytila.
Týždne obaja mlčali.
Dnes večer to zjavne zmenia.
Po záverečnej
Claire otočila kľúčom vo dverách podniku Vinica a Zamat a zatiahla záves cez sklo.
Poslední zákazníci odišli už pred dvadsiatimi minútami. Stoličky stáli hore nohami na stoloch, malé lampy na stenách boli stlmené a niekde za barom umývačka riadu naposledy mechanicky vzdychla, kým stíchla.
Jonas stále sedel na tej istej stoličke.
Sako mal prehodené cez operadlo. Rukávy košele vyhrnuté po predlaktia a pohár vody, ktorý mu Claire naliala, zostal takmer nedotknutý.
Opierala sa o bar a dívala sa naňho.
„Vieš, že máme zatvorené.“
„Všimol som si.“
„A predsa si tu.“
Jonas pozrel smerom k zamknutým dverám. „Hrozný zmysel pre načasovanie.“
Claire sa napriek sebe usmiala.
To bol ten problém s ním. Nikdy netlačil. Nikdy nehral divadlo. Jednoducho tam zostal, pozeral sa na ňu, akoby mal celý večer a vôbec nepotreboval predstierať, že nemá záujem.
Bolo by to jednoduchšie, keby bol menej trpezlivý.
Claire zdvihla jeho pohár, odniesla ho k drezu a položila.
Keď sa otočila späť, sledoval ju.
„Čo je?“ spýtala sa.
„Nič.“
„Začínaš si z toho robiť zvyk.“
„Z čoho?“
„Myslieť si veci a nehovoriť ich nahlas.“
Jeho ústa sa mierne usmiali. „Ty začni.“
Claire sa ticho zasmiala.
Zase tá hra, ktorú spolu hrali už celé týždne.
Lenže dnes večer ju to už prestalo baviť.
Obišla bar a zastala priamo pred ním.
Jonas sa narovnal, ale nepostavil sa.
To ju potešilo viac, než by priznala.
Čakal.
Na ňu.
„Dobre,“ povedala Claire. „Chceš, aby som začala ja?“
„Chcem.“
Voľne si prekrížila ruky.
„Nehľadám vzťah.“
Jonas jej pohľad opätoval. „Viem.“
„Myslím to vážne.“
„Aj ja.“
„Žiadne predstieranie, že to zajtra ráno bude niečo iné.“
„Claire.“
Jeho hlas zjemnel.
„Nikdy som od teba nechcel navždy.“
Prvýkrát za celý večer nemala pripravenú žiadnu vtipnú odpoveď.
Postavil sa.
Pomaly.
Stále medzi nimi zostával priestor, ale už nie veľa.
„Čo teda chceš?“ spýtala sa.
Jonas sa pozrel na jej ústa, potom jej znova pozrel do očí.
„Dnešnú noc.“
Claire pocítila odpoveď hlboko v bruchu.
Jednoduché. Úprimné. Presne dosť.
Pristúpila bližšie.
„Dobre.“
„Dobre?“
„Pretože dnes večer,“ povedala a prstami sa jemne chytila jeho košele, „nesľubujem nič, okrem toho, že sa už nebudem krotiť.“
Jonas úplne stíchol.
Potom sa usmial.
„To znie nebezpečne.“
„Môžeš odísť.“
„Nepovedal som, že nemám rád nebezpečenstvo.“
Claire si ho pritiahla k sebe a pobozkala ho.
To, čo nebolo vyslovené
Na prvom bozku nebolo nič opatrné.
To ju prekvapilo.
Nie preto, že by pochybovala o príťažlivosti. Tá bola jasná už celé týždne. Ale očakávanie často spôsobí, že realita je menšia, než si predstavujeme.
Toto nebolo.
Jonasova ruka spočinula na jej páse, teplá a pevná, ale neťahal ju bližšie, než sama chcela. Aj to sa jej páčilo.
Pobozkala ho znova, tentoraz pomalšie.
Zatajil dych, keď mu prsty prešli na zátylok.
„Stále priveľa premýšľaš?“ zašepkala.
„Snažím sa nie.“
„Snaž sa viac.“
Zasmial sa jej na ústach.
Claire ten zvuk viac cítila, než počula, a niečo v nej povolilo.
Mesiace po rozvode s ňou ľudia hovorili, akoby sloboda mala byť projekt. Zmeň sa. Nájdeš sa. Nauč sa byť sama.
Claire sa nikdy necítila stratená.
Len dvadsať rokov presne vedela, akú rolu má hrať.
Teraz si vyberala vlastnú.
Jonas ju pobozkal do kútika úst, potom na sánku, ale ďalej už nešiel.
„Povedz mi.“
Claire sa naňho pozrela.
„Čo ti mám povedať?“
„Čo chceš.“
Odpoveď jej prišla ľahšie, než čakala.
„Chcem, aby si prestal byť taký opatrný.“
Zdvihol obočie.
„To je nebezpečná veta.“
„Len ak ju chceš zle pochopiť.“
„To nechcem.“
„Dobre.“
Znova ho pobozkala.
Tentoraz, keď ju objal, dovolila si na chvíľu padnúť do jeho náručia.
Už ani nevedela, kedy ju naposledy niekto objal bez toho, aby tým kládol otázku na zajtrajšok.
Netušila, ako veľmi jej to bude chýbať.
Len toto.
Jeho ruky. Jej ústa na jeho. Jemná vôňa dažďa, ktorá sa mu ešte držala na košeli. Tichý bar okolo nich, ktorý sa zmenil len tým, že dvere boli zamknuté a nebolo už koho obsluhovať.
Jonas sa odtiahol prvý.
„Si si istá?“
Claire sa naňho dlho zadívala.
Potom mu položila ruku späť na pás.
„Áno.“
Už sa nepýtal.
Nemusel.
Ďalší bozk bol hladnejší.
Claire ho zatlačila k baru a Jonas sa ticho zasmial, prekvapený.
„Niečo vtipné?“
„Týždne som rozmýšľal, ktorý z nás to urobí prvý.“
„A?“
„Mal som to vedieť.“
„Áno,“ povedala Claire. „Mal si.“
Páčilo sa jej, ako sa na ňu vtedy pozeral.
Nie ako na niekoho, koho sebavedomie je zvláštne.
Nie ako na ženu, ktorá by mala byť vďačná za to, že je v štyridsaťsedmičke žiadaná.
Pozeral sa na ňu ako muž, ktorý už veľmi dlho túži dotknúť sa ženy, ktorú chce.
Nič zložitejšie.
Žiadne sľuby
Nakoniec sa presunuli hore, hoci Claire by neskôr nevedela povedať, koho to vlastne bol nápad.
Možno to ani nebol nápad.
Ešte pred chvíľou ju Jonas bozkával pri bare, o chvíľu už Claire siaha po vypínači na úzkom schodisku, ktoré viedlo do malej súkromnej izby nad pivnicou.
Nebolo to romantické.
Na stole ležali neotvorené vínne lístky, sveter, ktorý Claire zabudla pred dvoma dňami odniesť domov, a krabica s bločkami čakajúcimi na roztriedenie.
Aj to sa jej páčilo.
Žiadne sviečky. Žiadna starostlivo pripravená fantázia.
Len dvaja dospelí, ktorí už konečne prestali predstierať.
Jonas za nimi zatvoril dvere.
Claire sa k nemu otočila.
Chvíľu sa ani jeden nepohol.
Ticho teraz pôsobilo inak.
Nabité.
„Posledná šanca začať používať rozum,“ povedal Jonas.
Claire si vyzula topánky.
„Nikdy mi veľmi nepomáhal.“
Usmial sa.
A už bola znova v jeho náručí.
Všetko bolo teplejšie, bližšie, menej usporiadané.
Jeho košeľa už nebola úhľadne zapnutá. Clairein starostlivo nanesený rúž určite tiež nie. Cítila jeho ústa na krku, ruku pomaly kĺzajúcu po chrbte a na chvíľu si oprela hlavu o stenu.
„Claire?“
„Nezastavuj.“
Nezastavil.
Chcela večer bez výčitiek.
Chcela tie malé zvuky, ktoré vydával, keď ju prekvapila. Chcela jeho ruky na sebe bez toho, aby rozmýšľala, čo to znamená mimo tejto izby. Chcela byť žiadaná bez toho, aby za to niečo dostala naspäť.
A možno najviac zo všetkého chcela slobodu kedykoľvek zmeniť názor.
Tá možnosť robila jej áno ešte lepším.
V jednom momente sa Jonas zastavil a siahol po saku, ktoré mal prehodené cez operadlo stoličky.
„Priniesol som lubrikant,“ povedal takmer ospravedlňujúco.
Claire naňho pozrela a pomaly sa usmiala.
„Pripravený.“
„Snažím sa.“
Stiahla ho späť k sebe.
„Nechaj si to na inokedy.“
Jeho výraz sa pri slovách inokedy zmenil a Claire si to hneď všimla.
„Nezačínaj sa tešiť.“
„Ani by ma to nenapadlo.“
„Klamár.“
„Úplne.“
Zasmiala sa a posledné napätie sa rozplynulo.
Neskôr, keď prišiel čas zájsť ďalej, Jonas siahol po kondóme bez zbytočných rečí.
Aj to Claire ocenila.
Žiadne prerušenie maskované ako zodpovednosť. Žiadne trápne dohadovanie. Len jednoduchý, známy úkon medzi dvoma ľuďmi, ktorí presne vedia, prečo je to dôležité.
Ešte raz sa na ňu pozrel.
„Stále áno?“
Claire odpovedala tým, že si ho pritiahla bližšie.
„Veľmi áno.“
Potom už slová neboli dôležité.
Izba sa zúžila na dych, teplo a zvuk dažďa, ktorý začal ticho bubnovať na okno.
Claire čakala, že sa bude cítiť silná.
Nečakala, že sa bude cítiť až tak slobodná.
Bolo príjemné určovať tempo, spomaliť ho, keď chcela pomalšie, pritiahnuť si ho, keď nie. Bolo príjemné zistiť, že Jonas počúva celým telom.
Nič na dokazovanie.
Nič na hranie.
Keď zašepkala jeho meno, pochopil.
Keď mu povedala, čo chce, počúval.
Keď zmenila rytmus medzi nimi, prispôsobil sa.
A keď sa opatrnosť, ktorú si obaja držali celé týždne, konečne stratila, Claire prestala premýšľať úplne.
A tentoraz to bolo úžasné.
Potom
Keď Claire pozrela na hodiny, dážď už zosilnel.
„No,“ povedal Jonas.
Sedel na okraji pohovky a snažil sa dať košeľu aspoň trochu do poriadku.
Claire stála pred malým zrkadlom pri dverách a pokúšala sa zachrániť, čo zostalo z jej rúžu.
„No čo?“
„Rozmýšľam, či to stálo za to riziko.“
„Nestálo.“
„Beriem na vedomie.“
Zachytila jeho úsmev v odraze.
Claire sa tiež usmiala.
Nebolo tam žiadne trápne ticho, ktoré by čakala.
Žiadna náhla vážnosť.
Žiadna otázka v miestnosti maskovaná ako nezáväzný rozhovor.
Jonas vstal a zobral si sako.
„Takže.“
Claire sa otočila.
„Opatrne.“
„Ešte som nič nepovedal.“
„Tvoja tvár už áno.“
„A čo hovorí moja tvár?“
„Niečo nebezpečne blízko otázke ‚čo teraz?‘“
Zamyslel sa nad tým.
„Dobre. Tak čo teraz?“
Claire k nemu pristúpila, až medzi nimi zostal len kúsok priestoru.
„Ideš domov.“
„Drsné.“
„Pýtal si sa.“
„To áno.“
Upravila mu golier na košeli.
Gestom, ktoré bolo prekvapivo nežné.
Claire si to všimla. Jonas tiež.
Ani jeden to nekomentoval.
„A zajtra?“ spýtal sa.
„Zajtra mi doručíš tých dvanásť fliaš Rioja, čo som objednala.“
„Romantika nie je mŕtva.“
„Nikdy som romantiku nesľubovala.“
„Nie. To si povedala jasne.“
Claire nechala prsty ešte sekundu na jeho hrudi.
„Neľutuješ?“
„Vôbec.“
„Dobre.“
„A ty?“
Zamyslela sa.
Nie preto, že by musela.
Ale preto, že ho rada nechala čakať.
„Spýtaj sa, keď Rioja dorazí.“
Jonas sa zasmial.
Dole na schodoch Claire odomkla dvere a podržala mu ich.
Ulica vonku sa pod lampami leskla čierno-zlatá.
Jonas vyšiel pod markízu, potom sa otočil späť.
„Stále žiadne sľuby?“
Claire sa oprela o zárubňu.
„Jeden som dala.“
„Naozaj?“
„Povedala som, že sa nebudem krotiť.“
Jeho úsmev sa objavil pomaly.
„Správne.“
„Dobrú noc, Jonas.“
„Dobrú noc, Claire.“
Zamkla za ním dvere.
Ešte pár sekúnd tam stála a počúvala, ako jeho kroky miznú v daždi.
Potom sa vrátila za bar.
Miestnosť vyzerala presne tak, ako vždy po záverečnej.
Prázdne poháre. Tlmené lampy. Hlboké ticho, ktoré si zamilovala.
Claire siahla po fľaši, ktorú si nechávala pre seba, a naliala si pohár červeného vína.
Zvyčajne si tento moment užívala najviac.
Celý podnik bol znova len jej.
Dnes večer zdvihla pohár a usmiala sa ešte predtým, než sa napila.
Nič sa nezmenilo.
A v tom bola tá krása.
Nemuselo sa.
Inšpirované týmto príbehom
Keď to medzi vami iskrí, oplatí sa byť pripravený a zostať v okamihu. Pozri si naše kondómy na noci, keď už tušíš, kam to môže viesť.
Stačí jeden žltý lístok Post-it, aby Mark začal premýšľať, čo sa ho Laura chystá požiadať. Jej požiadavka je prekvapivo jednoduchá: spomaliť, vypnúť a znovu sa navzájom nájsť. Zmyselná erotická poviedka o intimite, pozornosti a túžbe.
Jeden zložený lístok, jedno spoločné rozhodnutie a otázka, na ktorú Daniel ešte nebol pripravený. Prvá výzva Sophie a Daniela ich zavedie na nečakane intímne miesto. Vášnivá erotická poviedka o zvedavosti, dôvere a túžbe.
Mia si kúpi svoju prvú hračku, no takmer ju schová, ešte skôr ako ju vyskúša. Keď nemusí potešiť nikoho iného, zvedavosť sa premení na niečo oveľa intímnejšie. Vášnivá erotická poviedka o sebapoznaní, sebavedomí a rozkoši.
